Vitajte v opise týždňa, v ktorom sa každý z nás musel nejako vysporiadať s tzv. „post-eBF syndrómom“. Najťažšie to mala ako vždy ZuzKa. Začala upratovať svoj stôl tak dôkladne, že Najvyšší, ktorý ho s ňou zdieľa, nespoznal ani vlastnú stoličku. Potom sa rozhodla venovať zvyšnú energiu do športu a vytrieskala na squashovom kurte celý mužský manšaft. Toľko jej verzia, Špalek tvrdí, že jej zápas pustil, ostatných sme sa radšej nepýtali, ZuzKin optimizmus potrebujeme pre prípravu eBF 2016... Výhodou väčšieho kolektívu je, že sa každú chvíľu oslavuje, čo znamená všelijaké dobroty na našich stoloch. Ja mám tú smolu, že ma to väčšinou minie, lebo som na cestách. Tak to bolo aj tento pondelok, kde sa zišlo viac oslávencov a aj viac jedla. Našťastie sa kolegovia vždy pochvália aj mailom, tak som si to aspoň vedel predstaviť. Opäť. Najvyšší bol na kultúre – v pondelok navštívil koncert Honzu Vyčítala a Greenhorns. Pri pohľade do hľadiska zistil, že patrí k najmladším fanúšikom, z čoho mylne vyvodil fakt, že dnešná mládež nevie, čo je dobré. Je potrebné si ale pripomenúť, že v čase, keď Greenhorns začínali, ešte nikto z NARu (samozrejme okrem šéfa) nebol na svete... Marketingová Hanka sa s post-eBF syndrómom vyrovnala po svojom – hodila sa na maródku a v práci sme ju videli až na konci týždňa. Naša Danča berie prípravy na Vianoce veľmi zodpovedne a tak si v utorok kúpila prvý darček. Už len ho dobre ukryť, aby do Vianoc aj vydržal. Ja som si po presune do Ostravy v utorok večer dal kino. Nechodím často, lebo sú tam ľudia a väčšinou sa nevedia správať, ale nová bondovka bol dostatočný dôvod. Aspoň som si to myslel pred filmom. Po ňom už nie. Športu u nás nikdy nie je dosť a vo štvrtok už Jirka Špalek preháňal na badmintone Lukáša. Chcel si spraviť chuť potom, ako „akože“ pustil squash ZuzKe ale výsledkom bola len ďalšia nakladačka. Snáď iný šport nabudúce. Danča bola v škole na rodičovskom združení a počúvala samé chvály – najlepšie deti, najlepšia trieda, najlepšia učiteľka. Očividne netrafila Adélkinu triedu, možno ani školu. Janu čakalo na cestách jedno prekvapenie za druhým. Najprv paroháč a potom prišla šéfovi na ďalší tajný biznis FOTO a FOTO. Radek si bol pozrieť putovnú výstavu voskových figurín pozoruhodných ľudí našej histórie. Kaplana však hľadal márne, zjavne všetky figuríny ešte nemajú inštalované. Keďže niektorí kolegovia zjavne nepoužívajú stoličky len na sedenie, čas od času ich musíme obmieňať (stoličky, nie kolegov) a staré musia ísť do stoličkového neba. V piatok teda Radek s Ivou odprevadili pár exemplárov na ich poslednej ceste. Iva si vzala na starosť navigáciu a ako to už býva v takýchto prípadoch, jemne minula zberný dvor a spoločne pristáli priamo na skládke. Bagrista sa najprv divil, prečo Radek likviduje so stoličkami aj pomerne zachovalú kolegyňu a ešte zachovalejšiu škodovku, ale všetko si vysvetlili a Iva sa šťastne vrátila do práce. Aj so škodovkou FOTO. Cez víkend sa Peťo Donáth vybral okúpať na Žermanickú priehradu. Na mieste deti ale zhodnotili stav vody ako nevyhovujúci a z kúpania nič nebolo. Počasie s tým nemalo nič spoločné FOTO. Trenki