Zatiaľ posledná, tzv. veľká novela zákona o verejnom obstarávaní priniesla povinnosť používať na aukcie iba certifikované aukčné systémy s platnosťou od 1. januára 2014.
Toto rozhodnutie znamená pre všetkých poskytovateľov aukcií povinnosť certifikovať svoj systém podľa pravidiel stanovených vyhláškou Úradu pre verejné obstarávanie. Certifikáciu systému môže robiť iba kvalifikovaný znalec, pričom ide o pomerne drahú záležitosť. Je namieste otázka, či je takýto spôsob certifikácie potrebný vzhľadom na veľkosť trhu?
Je paradoxné, že práve Slovensko je krajinou, ktorá má v porovnaní so susedmi certifikáciu aukčných softvérov najprísnejšiu a hlavne najdrahšiu. Praktickým konečným dôsledkom takej prísnosti je jednoznačné obmedzenie počtu súčasných a tiež obmedzenie vstupu nových poskytovateľov na slovenský trh. Pre zaujímavosť je najlepšie porovnanie s Českou republikou, kde poverená certifikačná autorita účtuje približne 2000 eur. To, čo sa požaduje na Slovensku, je síce úžasnejšie, ale môže to stáť až desaťkrát viac.
Situáciu si možno vyložiť aj tak, že všetko je mienené ako dôsledná ochrana verejnej správy pred nepoctivými poskytovateľmi aukčných systémov a služieb s nimi spojených. Alebo, že Slovensko chce týmto spôsobom obmedziť počet súkromných poskytovateľov a dosiahnuť, aby poľavil tlak konkurencie na štátny systém elektronického verejného obstarávania (EVO), ktorý poskytuje úrad bezplatne. Táto úvaha nevychádza. Zatiaľ čo pred pár týždňami robilo aukcie vo verejnej správe viac ako desať súkromných subjektov a s nimi Úrad pre verejné obstarávanie so svojím EVO, aktuálne sú podľa internetovej stránky úradu poskytovatelia iba traja a úrad medzi nimi zatiaľ nie je. Verme, že pár firiem na zoznam časom pribudne, a tiež predpokladajme, že nejde o tragický koniec EVO, ktoré stálo veľmi veľké peniaze.
Na konferencii vo Viedni k elektronizácii verejného obstarávania v krajinách Európskej únie zaznela informácia o tom, že najďalej sa dostali krajiny, ktoré majú pluralitné eProcurementové prostredie. To znamená také, v ktorom okrem štátu poskytuje služby a nástroje na elektronizáciu verejného obstarávania neobmedzovaný počet súkromných firiem. Prezentovali sa tam skúsenosti, že najlepšie je vyžadovať iba vyhlásenie firmy o zhode funkcionalít príslušného nástroja so zákonom a s jeho vykonávajúcimi vyhláškami. Za pravdivosť tvrdenia zodpovedá firma a jej predstavitelia. Neoplatí sa zámerne klamať, pretože prípadní poškodení užívatelia takto dostávajú možnosť kompenzovať straty priamo od poskytovateľov.
Milan Kaplan, riaditeľ spoločnosti NAR marketing
Zdroj:hnonline.sk
